Európsky parlament dnes podporil rozšírenie a prehĺbenie obranných partnerstiev EÚ so strategickými partnermi a otvoril tak novú kapitolu v oblasti spolupráce v oblasti bezpečnosti a obrany. Tento krok má pomôcť EÚ stať sa odolnejšou a efektívnejšou v odpovedi na súčasné a budúce bezpečnostné hrozby.

Poslanci zdôraznili význam posilnenia spolupráce medzi EÚ a partnermi ako Spojené štáty, Kanada, Japonsko či Austrália, aby sa zabezpečilo lepšie zdieľanie schopností, interoperabilita a koordinácia vo vojenskej oblasti. Táto spolupráca by mala zahŕňať nielen výcvik a cvičenia, ale aj spoločné programy, výmenu informácií a technologický rozvoj.

Parlament zároveň vyzval, aby sa obranné partnerstvá stali trvalými mechanizmami, ktoré budú reagovať na meniace sa globálne prostredie, a aby sa posilnila úloha Európskej obranné agentúry a spolupráca v rámci Európskeho obranného fondu. Cieľom je zvýšiť schopnosti členských štátov plánovať, vyvíjať a obstarávať obranné kapacity spoločne, efektívnejšie a strategickejšie.

Europoslanci pripomenuli, že moderné bezpečnostné výzvy, od hybridných hrozieb až po kybernetické útoky si vyžadujú silnejšie strategické partnerstvá mimo EÚ. Rozšírenie spolupráce s globálnymi partnermi tak podľa nich posilní odolnosť EÚ, zlepší obrannú interoperabilitu a prispeje k stabilite v širšom euroatlantickom priestore.

Tento krok je vnímaný ako signál EÚ, že chce byť aktívnym a schopným aktérom v oblasti medzinárodnej bezpečnosti a obrany, schopným spolupracovať s rovnako zmýšľajúcimi partnermi pri ochrane spoločných hodnôt a strategických záujmov.

Európsky parlament odsúdil násilie voči civilistom v severovýchodnej Sýrii a vyzval na okamžité a udržateľné prímerie. Reaguje tým na ofenzívu začatú 6. januára 2026, ktorá spôsobila rozsiahle vysídlenie obyvateľstva a útoky na civilnú infraštruktúru. Poslanci žiadajú dôkladné a nezávislé vyšetrenie všetkých možných porušení medzinárodného humanitárneho práva. Vyzývajú sýrske orgány, aby umožnili plný prístup medzinárodným vyšetrovacím mechanizmom OSN.

Parlament podporuje vytvorenie bezpečných humanitárnych koridorov, posilnenie humanitárnej pomoci a ochranu humanitárnych a ľudskoprávnych organizácií pôsobiacich v regióne. Europoslanci zdôrazňujú potrebu politického riešenia konfliktu, rešpektovania práv všetkých komunít vrátane kurdskej populácie a podporujú dialóg medzi relevantnými aktérmi s cieľom stabilizácie regiónu.

Parlament vyjadril vážne obavy z útekov zadržiavaných členov tzv. Islamského štátu zo zabezpečených zariadení a upozorňuje na bezpečnostné riziká pre Sýriu aj širší región. Uznesenie zároveň poukazuje na finančnú podporu EÚ a zdôrazňuje, že spolupráca so sýrskymi orgánmi musí byť podmienená konkrétnym pokrokom v ochrane civilistov a dodržiavaní ľudských práv.

Európsky parlament 11. februára schválil balík finančnej pomoci pre Ukrajinu v podobe pôžičky až do výšky 90 miliárd eur. Ide o nový nástroj, ktorý umožní členským štátom EÚ poskytnúť Ukrajine finančnú pomoc na roky 2026-2027, aby mohla pokryť rozpočtové potreby aj obranné výdavky.

Tento mechanizmus je realizovaný prostredníctvom posilnenej spolupráce medzi členskými štátmi, ktorá umožňuje postupovať aj bez jednohlasného súhlasu všetkých krajín EÚ. V tomto prípade sa k iniciatíve nepripojili Slovensko, Česko a Maďarsko, ale zvyšných 24 krajín sa dohodlo na pokračovaní podpory.

Pôžička sa rozdeľuje na dve hlavné časti. Asi 30 miliárd eur má ísť na rozpočtovú podporu Ukrajiny, to znamená pomoc stabilizovať verejné financie a pokryť deficit, ktorý vzniká v dôsledku pokračujúceho konfliktu. zvyšných približne 60 miliárd eur bude určených pre obranú podporu, ktorá má pomôcť Ukrajine s investíciami do obranného priemyslu a jeho postupným prepojením na európske obranné kapacity.

Dôležitou inováciou tejto pôžičky je spôsob jej splácania. Pôžička je navrhnutá ako tzv. limited recourse loan, čo znamená, že Ukrajina ju začne splácať až vtedy, keď získa prostriedky zo záväzkov súvisiacich s reparáciami za škody spôsobené vo vojne. Schválenie tohto balíka je významným signálom solidarity EÚ s Ukrajinou v súvislosti s pokračujúcim vojenským konfliktom a zároveň ukazuje snahu EÚ dlhodobo podporovať stabilitu, bezpečnosť a integráciu Ukrajiny.

Európsky parlament v Štrasburgu v rámci plenárnej agendy 9.-12. februára 2026 informoval o pripravovanom hlasovaní o nových azylových pravidlách, ktoré majú začať platiť od júna 2026. Tieto pravidlá sa týkajú dvoch kľúčových pilierov azylovej politiky EÚ, európskeho zoznamu bezpečných krajín pôvodu a aktualizovaného konceptu bezpečných tretích krajín, ktoré sú súčasťou širších reforiem pod Paktom o migrácii a azyle. 

Bezpečné krajiny pôvodu: EÚ pripravuje prvý spoločný európsky zoznam bezpečných krajín pôvodu, ktorý bude obsahovať štáty ako Bangladéš, Kolumbia, Egypt, India, Kosovo, Maroko a Tunisko. Tento zoznam umožní členským štátom spracúvať žiadosti o azyl od občanov týchto krajín zrýchleným a efektívnejším spôsobom, pretože sa predpokladá, že väčšina takýchto žiadostí nebude úspešná. Zoznam zároveň rozširuje presumpciu bezpečnosti aj na štátnych príslušníkov krajín kandidátov EÚ, pokiaľ neexistujú osobitné dôvody pre odlišné hodnotenie (napr. ozbrojený konflikt alebo porušovanie základných práv). 

Bezpečné tretie krajiny: Nové pravidlá upravujú aj koncepciu bezpečných tretích krajín, čo znamená, že členské štáty EÚ budú môcť vyhlásiť žiadosti o azyl za neprípustné, ak žiadatelia majú spojenie s krajinou mimo EÚ, ktorú možno považovať za bezpečnú, prešli cez ňu alebo ju možno dohodou s EÚ použiť pre spracovanie azylovej žiadosti. Podľa tejto legislatívy odvolanie proti neprípustnosti automaticky nezastaví rozhodnutie o návrate, čo má ďalej zrýchliť procesy azylu. 

Cieľ týchto zmien je urobiť azylový systém EÚ rýchlejším, efektívnejším a konzistentnejším naprieč členskými štátmi, najmä v prípadoch, kde je pravdepodobné, že žiadatelia nedostanú medzinárodnú ochranu. Nové pravidlá budú platiť súčasne s nadobudnutím účinnosti celého právneho rámca Paktu o migrácii a azyle od 12. júna 2026. 

Európsky parlament dnes schválil novú dohodu s Radou EÚ, ktorá stanovuje nový záväzný klimatický cieľ pre Európsku úniu: znížiť čisté emisie skleníkových plynov o 90 % do roku 2040 oproti úrovniam z roku 1990. Tento cieľ je medzníkom v rámci klimatického zákona EÚ a pomáha zabezpečiť, aby Únia dosiahla klimatickú neutralitu do roku 2050 v súlade s Parížskou dohodou.

Tento nový cieľ predstavuje jasný signál pre priemysel, investorov a členské štáty, že EÚ bude pokračovať v odklone od fosílnych palív, podporovať investície do čistých technológií a zároveň posilňovať svoju energetickú bezpečnosť. Takýto záväzok má zároveň znižiť závislosť EÚ na dovoze energie a pomôcť pri vzniku nových pracovných miest v zelených sektoroch.

Dohoda zároveň umožňuje členským štátom od roku 2036 využívať tzv. medzinárodné uhlíkové kredity až do výšky 5 % emisií (najmä mimo systém ETS – napríklad v oblasti poľnohospodárstva). To znamená, že domáci cieľ zníženia emisií môže v praxi predstavovať 85 %, pričom Parlament však presadil prísnejšie pravidlá pre ich využitie, aby sa zabezpečilo, že budú skutočne prispievať k znižovaniu emisií a neoslabia celkové klimatické úsilie EÚ.

Súčasťou dohody je aj odklad zavedenia systému ETS2 (nového obchodovania s emisiami pre budovy a cestnú dopravu) na rok 2028, namiesto pôvodne plánovaného roku 2027, aby členské štáty mali viac času na prípravu. Zároveň zostáva v platnosti Sociálny klimatický fond od roku 2026, ktorý má zmierniť dopady klimatických cieľov na domácnosti.

Európska komisia teraz musí navrhnúť konkrétne legislatívne kroky a politické opatrenia, ktoré zabezpečia splnenie cieľa do roku 2040. Pokrok bude následne pravidelne vyhodnocovaný v dvojročných intervaloch, aby sa reagovalo na vedecké poznatky, technologický pokrok a ekonomické podmienky.

Európsky parlament 22. januára 2026 prijal uznesenie o pokuse o prevzatie litovského verejnoprávneho vysielateľa LRT a o hrozbe pre demokraciu v Litve. Uznesenie predložili spoločne politické skupiny EĽS, S&D, Renew, Zelení/EFA a Ľavica.

Parlament v texte zdôrazňuje, že slobodné, nezávislé a pluralitné médiá patria medzi základné piliere demokracie, právneho štátu a ochrany základných práv v EÚ. Verejnoprávne médiá zohrávajú kľúčovú úlohu pri poskytovaní nestranných informácií, boji proti dezinformáciám a kontrole výkonu moci, pokiaľ je ich redakčná a inštitucionálna nezávislosť plne chránená.

Poslanci vyjadrili vážne znepokojenie nad vývojom v Litve po voľbách v roku 2024, kde sa politické a legislatívne iniciatívy zamerali na verejnoprávne médium LRT. Napriek tomu, že verejný audit potvrdil jeho efektívne a transparentné fungovanie, jeho zistenia boli podľa Parlamentu selektívne využívané na zvýšenie politického tlaku, opakované kontroly a útoky na vedenie vysielateľa.

Uznesenie odsudzuje zmeny zákona o LRT prijaté koncom roka 2025, ktoré zmrazujú rozpočet verejnoprávneho vysielateľa a oslabujú záruky chrániace jeho vedenie pred politickým odvolaním. Parlament upozorňuje, že takéto kroky zvyšujú riziko politického zasahovania, boli prijaté urýchlene a bez dostatočných konzultácií s odborníkmi, médiami a občianskou spoločnosťou.

Európsky parlament vyjadril solidaritu s litovskými novinármi, LRT a aktérmi občianskej spoločnosti, ktorí obhajujú slobodu médií. Zároveň vyzval Európsku komisiu, aby situáciu naďalej monitorovala z hľadiska súladu s Európskym aktom o slobode médií a zásadami právneho štátu, keďže ochrana nezávislosti verejnoprávnych médií je základnou podmienkou dôveryhodnosti EÚ ako demokratického spoločenstva.

Európsky parlament 22. januára prijal správu o dronoch a nových systémoch vedenia vojny, v ktorej konštatuje, že moderné konflikty sa zásadne zmenili a bezpilotné systémy sa stali kľúčovým nástrojom súčasných ozbrojených konfliktov.

Správa upozorňuje, že nízke náklady a vysoká efektivita dronov menia mocenskú rovnováhu na bojisku. Zároveň však poukazuje na vážnu slabinu Európy: približne 60 % komponentov potrebných na výrobu dronov pochádza z USA a Číny, čo vytvára strategickú zraniteľnosť pre európsku obranyschopnosť a pripravenosť do roku 2030.

Na základe tejto analýzy Parlament vyzýva EÚ, aby podporila vývoj jednoduchých, rýchlo nasaditeľných a cenovo efektívnych riešení. Dôraz sa kladie aj na užšiu spoluprácu medzi členskými štátmi, najmä na zjednotenie vojenských doktrín, výcvikových postupov a certifikačných pravidiel.

Osobitná pozornosť je venovaná partnerstvu s Ukrajinou, ktorá má v oblasti využívania dronov rozsiahle praktické bojové skúsenosti. Správa zároveň poukazuje na to, že masívne nasadenie dronov na Ukrajine, ale aj ich použitie aktérmi ako Hamas či Húsíovia, odhaľuje zraniteľnosť armád, ktoré sa na túto formu vedenia konfliktov nepripravili.

Európsky parlament zároveň zdôrazňuje potrebu integrovať drony do pozemných, námorných, leteckých aj logistických systémov, stanoviť spoločné európske štandardy pre výcvik operátorov a podporiť spoluprácu medzi armádou, priemyslom a technologickými start-upmi.

Európsky parlament dnes schválil svoju pozíciu k ochrane cestujúcich v leteckej doprave. Europoslanci a europoslankyne tak reagovali na dlhoročnú nečinnosť Rady, ktorá dlhé roky neaktualizovala pravidlá, a namiesto toho presadzovala skôr záujmy leteckých spoločností než cestujúcich.

Parlament potvrdil posilnenie práv cestujúcich, najmä nárok na finančnú kompenzáciu, keď sa let oneskorí o viac než 3 hodiny. Poslanci zamietli návrh Rady zvýšiť túto hranicu na 4 – 6 hodín, čo by podľa odhadov pripravilo asi tretinu cestujúcich o nárok na kompenzáciu.

Súčasťou schválenej pozície je aj právo na bezplatnú príručnú batožinu. Zákaz skrytých a neprimeraných poplatkov. Vyššia transparentnosť cien. Automatické a zrozumiteľné kompenzácie. Jednotný formulár pre sťažnosti a silnejší dohľad nad dodržiavaním pravidiel

Parlament sa zároveň zasadil za lepšiu ochranu zraniteľných cestujúcich, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, cestujúci so zníženou mobilitou, rodiny s deťmi či iné citlivé skupiny, napríklad cez zabezpečenie bezplatného sedenia detí vedľa rodičov alebo sprievod bez ďalších poplatkov.

Europoslanci zároveň jasne deklarovali, že nepripustia oslabovanie práv cestujúcich na úkor spoločností, a chcú zachovať vysokú úroveň ochrany vo všetkých členských krajinách EÚ.

Európsky parlament prijal dňa 22. januára 2026 správu o európskej technologickej suverenite a digitálnej infraštruktúre. Európsky parlament schválil správu, ktorá sa zameriava na posilnenie technologickej a digitálnej suverenity Európskej únie. Cieľom dokumentu je zvýšiť schopnosť EÚ kontrolovať vlastné kľúčové digitálne technológie a infraštruktúru, ktoré sú považované za strategické pre bezpečnosť, hospodárstvo a fungovanie demokracie.

Správa upozorňuje na vysokú mieru závislosti EÚ od dodávateľov zo tretích krajín v oblastiach, ako sú cloudové služby, polovodiče, umelá inteligencia, podmorské dátové káble či kybernetická bezpečnosť. Podľa poslancov táto závislosť predstavuje systémové riziko, ktoré si vyžaduje koordinovanú reakciu na úrovni Únie. Jadrom odporúčaní je vytvorenie európskej digitálnej verejnej infraštruktúry pre základné služby, vrátane cloudu, konektivity a digitálnej identity. Táto infraštruktúra má fungovať na otvorených štandardoch a podliehať transparentnej správe, aby sa predišlo koncentrácii moci u veľkých technologických firiem alebo jednotlivých štátov.

Parlament zároveň vyzýva Európsku komisiu, aby systematicky zmapovala strategické závislosti EÚ na externých dodávateľoch a identifikovala najkritickejšie slabé miesta v dodávateľských reťazcoch. Na ich riešenie má Únia cielene podporovať vlastný výskum, výrobu a technologický rozvoj. Správa tiež zdôrazňuje potrebu smerovať verejné investície prednostne k dôveryhodným európskym poskytovateľom, zjednodušiť regulačné prostredie a vytvoriť priaznivejšie podmienky pre rast technologických firiem a inovácií v Európe.

Technologická suverenita je v dokumente definovaná ako schopnosť EÚ spolupracovať s globálnymi partnermi, pričom si zároveň zachováva kontrolu nad kľúčovými digitálnymi technológiami a infraštruktúrou.

Európsky parlament schválil kľúčové rozhodnutie, ktoré umožňuje posilnenú spoluprácu medzi 24 členskými štátmi EÚ pri vytvorení finančného nástroja, a teda pôžičky pre Ukrajinu vo výške až 90 miliárd eur na roky 2026-2027. Do tejto iniciatívy sa Slovensko nepripojilo.

Už v predchádzajúci deň sa Európsky parlament dohodol na použití naliehavého legislatívneho postupu (urgent procedure) pri balíku opatrení týkajúcich sa finančnej pomoci Ukrajine. Tento postup má výrazne urýchliť schvaľovanie pôžičky, ktorú Ukrajina potrebuje na krytie rozpočtových potrieb aj obranných výdavkov. Posilnená spolupráca je mechanizmus zakotvený v zmluvách EÚ, ktorý umožňuje skupine členských štátov postupovať spoločne v prípade, že sa nepodarí dosiahnuť jednomyseľnú dohodu všetkých 27 krajín. Základným princípom tohto nástroja je, že finančnú zodpovednosť nesú len zapojené štáty.

V prípade tejto pôžičky sa ukázalo, že Česko, Maďarsko a Slovensko nesúhlasia so zapojením do finančného nástroja. Aby nedošlo k zablokovaniu celej iniciatívy, zvyšných 24 členských štátov sa rozhodlo využiť práve mechanizmus posilnenej spolupráce.

Celková suma až 90 miliárd eur je rozdelená podľa účelu použitia. Približne 30 miliárd eur má smerovať na rozpočtovú podporu, ktorá má stabilizovať verejné financie Ukrajiny a pomôcť pokryť rozpočtový deficit. Zvyšných približne 60 miliárd eur je určených na posilnenie obranných kapacít Ukrajiny. Financie majú umožniť rozsiahle investície do obranného priemyslu a jeho postupnú integráciu do európskej obrannej priemyselnej základne. Kľúčovou novinkou tejto pôžičky je spôsob jej splácania. Ide o tzv. limited recourse loan, teda pôžičku, ktorú má Ukrajina splácať až v momente, keď získa od Ruska reparácie za škody spôsobené vojnou.

V uznesení prijatom vo štvrtok poslanci Európskeho parlamentu vyjadrujú svoje rozhorčenie nad represiami a masovými vraždami, ktoré pácha iránsky režim na protestujúcich v Iráne.

Parlament bezpodmienečne požaduje, aby iránske orgány pod vedením Alího Chameneího okamžite ukončili násilie voči pokojným demonštrantom, zastavili všetky popravy a zastavili vraždenie a represie voči civilistom. V plnej solidarite s iránskym ľudom a jeho odvážnym a legitímnym protestným hnutím dôrazne odsudzuje rozsiahle, úmyselné a neprimerané použitie sily bezpečnostnými silami.

V uznesení poslanci vyjadrujú znepokojenie nad tým, že vražda tisícov protestujúcich signalizuje znepokojujúci posun v potláčaní disentu iránskym režimom od odstrašovania k strategickej eliminácii. Poslanci požadujú okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých protestujúcich, obhajcov ľudských práv a novinárov, ktorí sú v súčasnosti zadržiavaní.

Parlament vyzýva Radu, aby bezodkladne pristúpila k úplnému označeniu Zboru islamských revolučných gárd vrátane milícií Basídž a síl Kuds za teroristické organizácie. Požaduje rozšírenie a prísne presadzovanie reštriktívnych opatrení EÚ vrátane zmrazenia aktív a zákazu vydávania víz, víta nedávne sankcie USA a vyzýva na rýchle kroky EÚ proti všetkým úradníkom a subjektom zodpovedným za represie.

Parlament nakoniec zdôrazňuje, že akákoľvek normalizácia vzťahov s Iránom môže nasledovať len po bezpodmienečnom prepustení politických väzňov a skutočnom pokroku smerom k demokracii a právnemu štátu, pričom víta rozhodnutie svojej predsedníčky Roberty Metsolovej zakázať zástupcom iránskeho režimu vstup do priestorov Európskeho parlamentu a vyzýva členské štáty, aby nasledovali tento príklad.

cross-posted from: https://sh.itjust.works/post/54128180

How Slovakia became the world's number one carmaker

Viete o neziskovke / občianskom združení / nadácií, ktorá používa CiviCRM, (ideálne) je s ním spokojná, a vie pracovať v slovenčine?

Pripravujem grant a fakt by sa mi doň zišla taká organizácia.

CiviCRM je webový nástroj na správu vzťahov s členmi / podporovateľmi / kontaktmi. Napr. členské prihlášky, aktualizácia členov, prihlasovanie sa na podujatia, platenie za členstvo a iné poplatky, odosielanie vestníkov, prijímanie darov aj v rámci kampaní, nábor dobrovoľníkov a mnoho ďalšieho. Je to vskutku komplexný systém 😅

Ja ho používam v mojej organizácií Wikimedia EO / PreWiki.sk, a v slovenskom esperantskom hnutí.

Poslanci Európskeho parlamentu vo štvrtkovom hlasovaní zamietli návrh na vyslovenie nedôvery Európskej komisii. Návrh, ktorý predložila skupina Patriots for Europe, bol zamietnutý. Hlasovaniu predchádzala plenárna rozprava s komisárom Marošom Šefčovičom v pondelok 19. januára.

Politická skupina Patrioti za Európu predložila návrh na vyslovenie nedôvery Komisii, čím spochybnila obchodnú dohodu medzi EÚ a Mercosurom, ktorú členské štáty schválili 9. januára a podpísali 17. januára v Paraguaji.

Podľa rokovacieho poriadku Parlamentu môže návrh na vyslovenie nedôvery Komisii predložiť predsedovi jedna desatina všetkých členov Parlamentu, teda v súčasnosti 72 poslancov Európskeho parlamentu. Hlasovanie sa musí uskutočniť menovite a na prijatie je potrebná dvojtretinová väčšina odovzdaných hlasov, ktorá predstavuje väčšinu všetkých členov Parlamentu.

Parlament v utorok prijal návrhy na zlepšenie dostupnosti a dodávok základných liekov v EÚ. Má za cieľ zabezpečiť vysokú úroveň ochrany verejného zdravia pre občanov EÚ znížením závislosti EÚ od iných krajín a zvýšením konkurencieschopnosti jej farmaceutického sektora.

Poslanci Európskeho parlamentu podporujú vytváranie priemyselných „strategických projektov“ v EÚ s cieľom vytvoriť, modernizovať a zlepšiť výrobné kapacity. Chcú, aby národné vlády a EÚ uprednostnili finančnú podporu strategických projektov v súčasnom rozpočte a v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci EÚ. Spoločnosti, ktoré využívajú verejnú finančnú podporu, musia spĺňať jasné povinnosti vrátane uprednostňovania dodávok na trh EÚ.

Podľa ich návrhov by verejní obstarávatelia v EÚ museli uplatňovať požiadavky na obstarávanie, ktoré uprednostňujú výrobcov vyrábajúcich významnú časť týchto kritických liekov v EÚ. Správa tiež zdôrazňuje výhody dobrovoľného cezhraničného obstarávania s cieľom zlepšiť dodávky, najmä liekov na zriedkavé choroby, antimikrobiálnych látok a iných inovatívnych, nákladných alebo špecializovaných liečebných postupov. Poslanci Európskeho parlamentu chcú znížiť počet krajín, ktoré sa môžu zapojiť do spoločných postupov obstarávania, na najmenej päť

S cieľom lepšie predvídať a riadiť nedostatky poslanci Európskeho parlamentu vyzývajú na vytvorenie koordinačného mechanizmu EÚ pre národné zásoby a pohotovostné zásoby kritických liekov. Chcú tiež, aby Komisia mala právomoc rozhodnúť o prerozdelení liekov z jednej národnej zásoby do jednej alebo viacerých iných krajín ako o poslednej možnosti v prípadoch, keď sa zistí nedostatok alebo prerušenie dodávok.

Európsky parlament prijal dňa 18. decembra 2025 uznesenie o masových únosoch detí v Nigérii, a to aj z katolíckej školy sv. Márie v Papiri.

Pripomeňme si, že 21. novembra 2025 ozbrojenci zaútočili na katolícku školu sv. Márie v Papiri v štáte Niger a uniesli 303 študentov, 12 učiteľov a zamestnancov, čo bol jeden z najväčších únosov v dejinách Nigérie. Bezpečnostná situácia v Nigérii sa naďalej zhoršuje v dôsledku ozbrojených gangov a džihádistických skupín, ako sú Boko Haram a Islamský štát, čo viedlo vládu k vyhláseniu núdzového stavu v oblasti národnej bezpečnosti 26. novembra 2025.

Parlament dôrazne odsúdil masový únos v katolíckej škole sv. Márie a všetky útoky na deti, učiteľov a vzdelávacie či náboženské inštitúcie. Vyjadril solidaritu s obeťami, ich rodinami a postihnutými komunitami. Požadoval okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých zostávajúcich unesených a vyzval nigérijskú vládu, aby zabezpečila ich bezpečný návrat a vykonala dôkladné a transparentné vyšetrovanie.

Nigérijské orgány sa vyzývajú, aby prijali konkrétne kroky na posilnenie ochrany škôl a poskytnúť alternatívne vzdelávacie podmienky s cieľom zabezpečiť kontinuitu vzdelávania pre dotknutých študentov. Zintenzívniť úsilie o zabezpečení prepustenia všetkých civilistov zadržiavaných ozbrojenými skupinami a o lepšiu ochranu škôl a zraniteľných komunít. Zabezpečiť nezávislé a účinné vyšetrovanie únosov a stíhať zodpovedné osoby a zabezpečiť ich súdne konanie v súlade s medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv a zásadami právneho štátu. Prijať opatrenia proti neistote a náboženskému, etnickému a medzikomunitnému násiliu v regióne.

Európsky parlament dňa 16. decembra 2025 prijal legislatívne uznesenie o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a rady o poskytnutí makrofinančnej pomoci Jordánskemu kráľovstvu. Parlament prijal svoju pozíciu v prvom čítaní a prevzal návrh Komisie na podporu hospodárskej stability Jordánska a pokrytie zostávajúcich finančných potrieb krajiny počas obdobia operácie. Komisia navrhuje novú operáciu makrofinančnej pomoci (MFA) vo výške až 500 miliónov EUR vo forme úverov , ktorá doplní predchádzajúcu MFA vo výške 500 miliónov EUR.

Táto nová makrofinančná pomoc je určená na riešenie naliehavých hospodárskych výziev vrátane vysokého verejného dlhu, štrukturálne zvýšeného rozpočtového deficitu (5,6 % HDP v roku 2024, čo predstavuje nárast v porovnaní s rokom 2023) a pretrvávajúcich externých deficitov (v priemere okolo 6,5 % HDP za posledných päť rokov). Jej cieľom je tiež zmierniť fiškálne obmedzenia zhoršené nedávnymi krízami, ako je pandémia COVID-19 a regionálna nestabilita.

Politické a ekonomické podmienky potrebné na udelenie navrhovanej makrofinančnej pomoci sú splnené, čo potvrdzuje aj hodnotenie súčasnej situácie Jordánska zo strany Komisie. Úver bude poskytnutý v rámci záruky pre vonkajšiu činnosť s dotáciou vo výške 9 %, čo predstavuje 45 miliónov EUR, ktoré sa majú naprogramovať v rámci nástroja NDICI - Globálna Európa. Makrofinančná pomoc bude platná dva a pol roka od nadobudnutia platnosti memoranda o porozumení (MoU). Vyplatenie finančných prostriedkov sa uskutoční v troch tranzíciach, ktoré budú podmienené úplnou a včasnou implementáciou dohodnutých hospodárskych politík uvedených v MoU. Tieto politiky zahŕňajú ambiciózne reformy v kľúčových oblastiach, ako je verejná správa, fiškálne riadenie a úsilie v boji proti korupcii, čím sa zabezpečí, že podpora EÚ prispeje k dlhodobej hospodárskej odolnosti a stabilite Jordánska.

Predpokladom pre poskytnutie makrofinančnej pomoci Európskej únie bude, aby Jordánsko rešpektovalo účinné demokratické mechanizmy vrátane pluralitného parlamentného systému, zásady právneho štátu a zaručilo dodržiavanie ľudských práv.

Sociálne a environmentálne správy budú musieť podávať iba spoločnosti z EÚ, ktoré zamestnávajú v priemere viac ako 1 000 zamestnancov a majú čistý ročný obrat viac ako 450 miliónov eur . Pravidlá sa budú vzťahovať aj na spoločnosti mimo EÚ s čistým obratom v EÚ viac ako 450 miliónov eur a na ich dcérske spoločnosti a pobočky, ktoré v EÚ dosahujú obrat vyšší ako 200 miliónov eur.

Požiadavky na podávanie správ sa výrazne zjednodušia a podávanie správ špecifických pre daný sektor sa stane dobrovoľným. Spoluzákonodarcovia zabezpečili, aby spoločnosti, ktoré sú povinné vypracúvať správy o udržateľnosti, túto zodpovednosť nepreniesli na svojich menších obchodných partnerov. Firmy s menej ako 1 000 zamestnancami nebudú musieť poskytovať svojim väčším obchodným partnerom informácie nad rámec toho, čo je zahrnuté v štandardoch dobrovoľného podávania správ. Na uľahčenie dodržiavania predpisov Komisia zriadi digitálny portál s prístupom k šablónam a usmerneniam týkajúcim sa požiadaviek na podávanie správ na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni.

Menej spoločností bude musieť vykonávať náležitú starostlivosť (due diligence) s cieľom znížiť svoj negatívny vplyv na ľudí a planétu. Podľa revidovaných pravidiel sa to bude vyžadovať iba od veľkých spoločností v EÚ s viac ako 5 000 zamestnancami a čistým ročným obratom viac ako 1,5 miliardy EUR a od spoločností mimo EÚ s rovnakým prahom obratu v EÚ. Budú musieť vykonávať analýzy rozsahu pôsobnosti s cieľom identifikovať riziká vo svojom reťazci činností a mali by žiadať o informácie iba od obchodných partnerov s menej ako 5 000 zamestnancami, ak informácie na hĺbkové posúdenie nemožno získať iným spôsobom.

Plány prechodu, ktoré zabezpečia, že obchodný model spoločnosti bude kompatibilný s prechodom na udržateľné hospodárstvo, už nebudú potrebné. Podniky budú niesť zodpovednosť na národnej úrovni za nesprávne uplatňovanie pravidiel a môžu čeliť pokutám až do výšky 3 % čistého celosvetového obratu firmy. Smernica o náležitej starostlivosti sa bude uplatňovať až od 26. júla 2029 na všetky podniky, na ktoré sa vzťahuje.

Európsky parlament volá po jasných pravidlách pre používanie tzv. algoritmického manažmentu na pracoviskách v EÚ. Ide o technológie a systémy, ktoré využívajú algoritmy, často aj umelú inteligenciu, na monitorovanie a rozhodovanie o rôznych aspektoch zamestnania, ako sú nábor, prerozdeľovanie úloh, hodnotenie výkonu alebo zmeny pracovných podmienok. Europoslanci tvrdia, že takéto systémy môžu priniesť efektivitu, ale zároveň vyžadujú pravidlá, ktoré chránia zamestnancov a ich práva.

Hlavná myšlienka je, že rozhodnutia ovplyvnené alebo podporované algoritmami musia byť vždy zabezpečené kontrolou človeka. Parlament žiada, aby konečné rozhodnutia o prijatí do zamestnania, ukončení pracovného pomeru, zmene mzdy či disciplinárnych opatreniach vždy prijímal človek, a nie len stroj. Podľa europoslancov majú mať zamestnanci právo požiadať o vysvetlenie takýchto rozhodnutí a v prípade pocitu porušenia ich práv požiadať o ich preskúmanie či úpravu systému.

Ďalším dôležitým prvkom návrhu je transparentnosť. Zamestnanci by mali byť informovaní o tom, kedy a ako algoritmické systémy ovplyvňujú ich pracovné podmienky, aký druh údajov sa o nich zhromažďuje a spracúva, a ako je zabezpečená ľudská kontrola nad automatickými rozhodnutiami. Parlament tiež zdôrazňuje, že takéto systémy nesmú ohrozovať bezpečnosť, fyzické ani duševné zdravie pracovníkov.

Výrazná časť návrhu sa venuje aj ochrane osobných údajov. Europoslanci navrhujú, aby sa zakázal zber a spracúvanie citlivých dát o zamestnancoch, ako sú ich emocionálny alebo psychologický stav, súkromné komunikácie, geolokačné údaje mimo pracovnej doby či informácie o ich členstve v odboroch. Tento prístup má zabrániť nekontrolovanému dohľadu a zneužívaniu technológií k invazívnemu sledovaniu pracovníkov.

Európsky parlament prijal uznesenie o dekarbonizácii a modernejšej podobe rybolovu v Európskej únii. Tento text reflektuje potrebu postupne znižovať emisie a zlepšiť environmentálne a sociálne fungovanie celého rybárskeho sektora v rámci Európy. Uznesenie nadväzuje na hodnotenie, ktoré pripravila Výbor pre rybolov, a spája ciele Európskeho zeleného dohovoru s realitou fungovania rybárskych flotíl a komunit závislých od rybolovu. 

Parlament pripomína, že dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 vyžaduje spravodlivý a udržateľný prechod celého rybolovného sektora, ktorý zohľadní environmentálne, sociálne aj hospodárske aspekty. Uznesenie vyzýva na vytvorenie realistického a postupného plánu pre dekarbonizáciu rybárskych plavidiel a zníženie ich uhlíkovej stopy, pričom sa berie do úvahy rozmanitosť typov lodí, operácií aj regionálnych podmienok v celej Únii. 

Text uznesenia zdôrazňuje, že prechod na ekologickejšie palivá, alternativne pohony a iné technológie si vyžaduje významné investície do výskumu, vývoja, infraštruktúry a školenia posádok, ako aj spoluprácu medzi členskými štátmi, úradmi a odborníkmi. Tieto opatrenia majú zároveň vytvoriť priestor pre inovácie a modernizáciu flotíl bez poškodzovania sociálno-ekonomickej stability rybárskych komunít, najmä malých a pobrežných operátorov, ktorí predstavujú výraznú časť európskeho rybárskeho sektora. 

Uznesenie tiež upozorňuje, že riešenie finančných a legislatívnych prekážok je kľúčové, pretože súčasné pravidlá a finančné nástroje nie vždy dostatočne podporujú modernizáciu a udržateľné praktiky. Parlament vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby prehodnotili a upravili existujúce mechanizmy, vrátane fondov EÚ, tak, aby umožnili prístup k financovaniu, ktoré je primerané potrebám prechodu k nízkouhlíkovému rybolovu. 

Aj keď to je celé AI ...

cross-posted from: https://lemmy.world/post/33308129

[TMBK] Za mě zatím nejlepší variace na koncert Coldplay

cross-posted from: https://mander.xyz/post/44880168

Beer is for GIRLS